Spoveď chronickej dietárky 

Zdravím všetkých priaznivcov  STOBu a predkladám im svoju spoveď, akbudú mať  čas a chuť si ju prečítať.

Môj prvý kontakt so STOBom ani nedokážem časovo presnedefinovať. Bolo to ešte mimo elektronickej podoby,  formou korešpondenčných kurzov. Bola somšťastná, že som niečo také niekde objavila a boli ochotní so mnouspolupracovať.  Jednotlivé kapitoly somdostávala poštou vo forme brožúrky a ja som splnenie ich zadaní tiežodosielala poštou.  Najzábavnejšie bolookresávanie figúrky „Ditky-obezitk y“, ktorú mi z plastelíny vyrobil môjsyn, vtedy žiak ZDŠ, dnes 29 ročný mladý muž. Každý ubudnutý kilogram na mojej váhe sa odzrkadlil na Ditke a boloúžasné sledovať, ako sa mení. Aj ja som sa do ukončenia kurzu zmenila k lepšiemu.Dôkazom bola dovolenka v bulharskej Varne, kde na mne spočívali lenobdivné pohľady . Dovolenka je na to, aby si človek dovoľoval !?. A ja somsi dovoľovala v plnej miere. Ešte aj po skončení dovolenky eufória z nejpretrvávala a pretrvávali aj moje mylné predstavy, že si môžem dovoľovaťnaďalej. Chyba lávky !!!!

Váha sa úlisne šplhala zas nahor . A odvtedy má stále na mňanavrch!   Mnohokrát som skúšala chudnúť, je to vždychvíľkové a skončím tam, kde som začala. Do elektronickej podoby STOBklubu som sa zaregistrovala v r. 2012. Odvtedy som niekoľkokrát začínalacyklus redukcie váhy a nikdy nedokončila. Vždy nadíde chvíľa, kedy zlyhám.  Našťastie to vo mne nevyvolá pocitdefinitívneho zlyhania a tak opäť a znovu začínam. Verím tomutoprogramu – ja som ten článok, ktorý to nezvláda.  A preto začnem zas. Dúfam, že tentokrátto s vašou podporou a skúsenosťami dotiahnem do víťazného konca.